KUNERAD: Obyvatelia Kuneradu sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, prácou v lesoch a v kameňolome.

Kunerad mohol vzniknúť ako služobnícka osada s chovom bravov. Slovo kuneraz s významom brav je doložené v Žilinskej knihe z roku 1473. Názov obce môže mať tiež pôvod v osobnom mene Konerád ako rovnomenný vrch (248m) pri Plášťovciach, doložený už v roku 1331 a 1478. V tomto prípade pomenovanie môže byť odvodené od slova kôň a môže mať súvis s Konskou.

Martinské Hole

Osada vznikla v údolí potoka Bystrička medzi jedlinovými lesnými pásmi ako laz obce Kamenná Poruba, preto mala spoločný vývoj s touto obcou ako zemianska obec. Prvý raz sa spomína roku 1490 (Hynyarad). Patrila zemianskym rodinám Praznovských a Athalmyovcov. V prvej polovici 16. storočia určité majetkové podiely v Kunerade prevzal do zálohu zeman Hranostaj (do roku 1511) a turčiansky zeman Lehocký (roku 1523 tri pozemky poddaných a polovicu dedičného richtárstva) Roku 1539 boli v Kunerade 10 sedliaci, roku 1543 4 sedliacke usadlosti, 10 rodín (z toho 2 nemecké mená Puczul a Šnap), 5 želiari a 1 richtár.

Roku 1707 boli v Kunerade zákupný richtár s dvoma usadlosťami a traja želiari. Roku 1831 zemepánmi v Kunerade boli Beňovský, Huljak, Motešický, Sobek, Uhliarik. Lesné podiely niekdajšieho lietavského panstva v Kunerade odkúpil roku 1873 Leopold Popper, od Popperovcov zasa nemecký gróf dr. František Ballestrém. Lesný komplex grófa Mikuláša Ballestréma, ktorý koncom druhej svetovej vojny zahynul pri bombardovaní Drážďan, roku 1946 prešiel do vlastníctva štátu.

Gróf Ballestrém v rokoch 1914-1916 vo vyššej časti Kuneradskej doliny nad obcou dal vybudovať lovecký zámok v duchu modernej secesie podľa vzoru francúzskej architektúry. Blokovú stavbu s prevýšeným stredom oživujú veže, arkády, terasy a vonkajšie schodiská.

Vysoké strechy s vikiermi vyvolávajú predstavu gotického sídla. Romanticky pôsobiaci zámok mal obdobne riešené aj interiéry. Zámok vo svojich počiatkoch mal slúžiť aj ako letovisko vtedajším cisárom Rakúska a Nemecka - Františkovi Jozefovi a Villhemovi II. Uskutočneniu tohto zámeru zabránila 1. svetová vojna. Zámok slúžil ako príležitostné sídlo grófskej rodiny Ballestrémovcov, ktorí dochádzali dvakrát do roka, a to na jar a jeseň. Bol vybavený komfortne a najmodernejším zariadením.

Mal i vlastnú elektráreň na vodný pohon. Naproti zámku je umelý vodopád, ktorý vytvára odpadová voda z turbínového náhonu. Pobyt Ballestrémovcov v zámku sa spájal s prehliadkou lesov, s oboznámením sa s prácou lesníkov a zamestnancom zámku, ako aj poľovačkami.

Grófska rodina bola vzdelaná, priateľská a nábožná. V zámku dala zriadiť kaplnku svätej Terezky Ježiškovej. Počas 2. svetovej vojny po čiastočnom potlačení povstania nemeckej jednotky 25. septembra 1944 zámok vypálili, pretože bol sídlom partizánskeho štábu. Roku 1959 zámok zrekonštruovali a odvtedy slúžil pre zdravotné účely.