KUKOVÁ: Predpokladá sa, že Kukovú vybudovali usadlíci podľa zákupného práva koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.


Okrem konope sa pestovalo aj obilie, ktoré taktiež nájdeme v erbe obce.
V dejinách obce sú zaznamenané niektoré katastrofy: V dávnejšej minulosti občanov obce zasiahol mor. V kronike o ňom zmienka nie je, ale vyplýva to z pomníka na cintoríne pod ktorým sú obete moru pochované. Za najväčšiu katastrofu sa považuje udalosť z novembra roku 1945, kedy neznáma osoba hodila do kukovskej krčmy odistený granát, ktorý svojou explóziou zabil dvoch mužov a piatich zranil. Po dlhotrvajúcom vyšetrovaní sa nepodarilo zistiť páchateľa, ktorý nie je známy ani po polstoročí. Najväčšie starosti robí občanom Kukovej potok, ktorý sa už neraz vylial zo svojho koryta. Najstaršia zmienka o povodni je z augusta roku 1966, kedy potok vytvoril rozsiahle materiálne škody. Potopy prebiehali v Kukovej určite aj skôr, len nie je o nich zmienka, lebo stará kronika sa nezachovala (vojenské udalosti). Posledná veľká povodeň zasiahla Kukovú v auguste 2004, kedy sa po prietrží mračien vyliala zo svojho koryta Topoľa, potok ktorý preteká cez Kukovú. Topoľa zaliala pivničné priestory každému kto má dom pri potoku. Našťastie neboli tu žiadne straty na životoch, materiálne škody však boli rozsiahle.

V období Slovenského štátu v roku 1942 bolo Kukovej 67 obývaných domov, v ktorých žilo 498 obyvateľov a z toho 5 židovského vierovyznania. V Ústave pamäti národa je zaregistrovaná arizácia obchodu s miešaným tovarom a vajcami, ktorý patril Line Wächterovej. Starší obyvatelia obce si zrejme na rodinu Wächterovcov pamätajú. Táto rodina sa pravdepodobne stala obeťou deportácií v roku 1942, alebo v roku 1944. 18. januára. roku 1945 o 12:30 prišli do dediny sovietske vojská spolu s vojakmi 1. Československej brigády. Na sovietske tanky sa odvážili strieľať štyria maďarskí vojaci, ktorí na to doplatili vlastnými životmi a sú pochovaní na kukovskom cintoríne. Ako dátum oslobodenia obce sa udáva dátum 19. január 1945, je to zrejme aj preto že v ten deň boli oslobodené okolité obce Želmanovce, Dukovce a mestečko Giraltovce.

Hneď po oslobodení v roku 1945 sa v obci uskutočnila pozemková reforma. Bola skonfiškovaná pôda Bánovcom a rozdelená medzi bezzemkov a ostatných malých a stredných roľníkov. Po oslobodení nastal podľa kukovskej kroniky veľký rozvoj obce. V roku 1949 sa na veľkú radosť občanov začalo s elektrifikáciou obce. V roku 1950 mala obec 492 obyvateľov. V roku 1951 do obce začal premávať 4-krát denne autobus na trate Giraltovce-Kuková-Želmanovce .V roku 1952 sa začal v obci budovať obecný rozhlas. V roku 1957 sa začalo s reguláciou potoka pretekajúceho cez obec. Tu si našlo prácu mnoho mladých aj starších chlapov z dediny. V týchto rokoch si občania zdokonaľovali svoje príbytky o vtedy dostupné technické vybavenie ako práčky, chladničky, televízory ale aj autá a pod. Pre 60. až 80. roky je typická výstavba tehlových domov a likvidácia drevených a hlinených domov. V týchto rokoch sa stavalo ročne približne 10-12 domov. V súčasnosti je to 1-3 domy ročne. Vzhľadom na zlepšenie životných podmienok v obci vzrástol aj počet obyvateľov oproti roku 1950 o 91, takže v roku 1960 žilo v Kukovej už 583 občanov.













