KRIVOKLÁT: U studienky, u vodienky, tam som vodu pilo.

Obec Krivoklát leží v severnej časti Bielych Karpát. Prechod Krivoklátskou dolinou umožňuje sledovať rôznorodosť bielokarpatskej krajiny. Lesy sa striedajú s lúkami a pasienkami. Spoločníkom im je Krivoklátsky potok, ktorý pramení pod Bielym vrchom. V dôsledku jeho eróznej činnosti vznikla Krivoklátska tiesňava, pôsobivý geologický a geomorfologický útvar, ľudovo zvaný Dračie skaly.

Tiesňava je bránou do obce Krivoklát, ktorá má v súčasnosti 249 obyvateľov. Archeologické nálezy tu potvrdzujú osídlenie už v dobe bronzovej. Obec je známa ako nálezisko veľkej bronzovej ružicovej spony z mladšej doby bronzovej, dlhej 37 cm a vážiacej 727 gramov. Okrem piatich veľkých ružíc (podľa nich sa aj nazýva) je ozdobená motívom v podobe vtáčikov, krúžkami a príveskami v tvare vŕbových listov. Spona patrí medzi unikátne nálezy doby bronzovej a používala sa zrejme iba pri mimoriadnych príležitostiach.

Zdobila azda telo významného náčelníka v období na rozhraní 11. – 10. storočia pred našim letopočtom. Sponu našiel 29. 4. 1940 žiak ľudovej školy, keď pásol ovce nad obcou. Spod skaly vybral skvostnú, neobyčajne veľkú bronzovú sponu. Obec Krivoklát bola pravdepodobne založená v prvej polovici 15. storočia na zákupnom práve. Od svojho vzniku patrila hradnému panstvu Vršatec. Prvá písomná zmienka uvádza v roku 1439 už obec ako „ possesio Kriwokla“, čo značí, že bola majetkom ako pozemok už spomínaného panstva.

Vývoj názvu v ďalších obdobiach: 1470 – Krywoklath, 1475 – Crywoklath, 1773 – Krivoklad, Kriwoklad, 1786 – Kriwoklad, 1808 – Krivoklad, Křiwoklát, Krywoklát, 1863-1882 – Krivoklát, 1888-1902 – Krivoklat, 1907-1913 – Széppatok ( v preklade Krásny Potok, čo nijak nekorešponduje s predchádzajúcimi názvami ). Názov Krivoklát sa ustálil v roku 1920, keď sa ustaľovala prevažná väčšina názvov obcí okresu. V roku 1598 stálo v obci iba 12 domov.

V roku 1784 sa ich počet viac ako strojnásobil na počet 41, žilo v nich 293 obyvateľov. Napriek nevýhodnej polohe existoval v Krivokláte už začiatkom 19. storočia mlyn, píla a pálenica, patriace panstvu Vršatec.

Koncom 19. storočia ( 1890 ) žilo v obci 332 obyvateľov. V tom čase Krivoklát patril do služnovského okresu Púchov, kde bol preň aj okresný súd. Obvodný notariát, lekár, pošta a četnícka stanica sídlili v Pruskom. Po stránke cirkevnej organizácie prislúchala obec do obvodu rímsko-katolíckeho farského úradu v Pruskom a židovského matričného obvodu v Bolešove a Ilave. Budova školy s vyučovacím jazykom maďarským bola postavená v roku 1902 a mala tri triedy.

Ľudia v kraji pod skalami si rozprávajú mnoho povestí a príbehov. Jeden z nich hovorí o drakovi z Krivoklátu: Jedného večera krivoklátski drevorubači oddychovali po práci pri ohni. Jeden šiel nabrať vodu z blízkeho jazierka. V kroví niečo zašuchotalo, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď sa pri ohni chceli napiť, zbadali, že voda je kalná. Vybrali sa k jazierku a keď sa v kroví niečo hýbalo, jeden z chlapov zaťal sekerou. Až ráno videli v jazierku zabitého veľkého jaštera. Odvtedy Krivokláťanov volajú „ Draci “.

Pri tvorbe obecného erbu ľudia vychádzali z jedinej zachovanej obecnej pečate. Farebné riešenie erbu je nasledovné – v zelenom poli štítu v dolnej časti umiestnený v ležiacej polohe strieborný (biely) lemeš, nad ním zlatý (žltý) snop, za ním strieborné (biele) kosa, kosák, hrable a cep. V tomto prípade je narušená hieraldická zásada neprekrývania kovov (zlato na striebro) pri umiestňovaní náradia poľnohospodárov za snopom.

Z folklórneho hľadiska bola obec zaujímavá výrobou hranových a klarinetových píšťal s pierkom. Ľudový odev bol zhotovovaný z bieleho plátna, súkna. Ženský odev pozostával z nariasených spodníc, zo šorca (sukňa spolu so živôtikom), z rukávcov alebo blúzky, z vyšívanej vestičky a potlačenej zástery. Mužský odev tvorili nohavice, košeľa, opasok, vesta, klobúk a kapce. Babičky ešte dodnes neodložili ľudový odev.