KRÁSNOVCE: Krásnovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca.

V rámci Uhorska obec patrila do Zemplínskeho komitátu, stolice, župy a slúžnovského obvodu, okresu Michalovce. V roku 1883 obvodný notariát pre naše bezprostredné okolie sídlil vo Vŕbnici.

Pravdepodobne 1895 vznikol nový matričný a notársky úrad so sídlom v Močaranoch. Od uvedeného roku vznikla povinnosť viesť i štátne matriky. Agenda neúmerne narástla a tento fakt výrazne prispel k vzniku nových úradov. Informácie z roku 1919 zaznamenávajú, že našim predkom najbližší poštový úrad pracoval v Pozdišovciach, telegrafický úrad, železničná a četnícka stanica v Michalovciach.

V roku 1921 „močariansky“ notársky úrad už vykonával svoju činnosť v Pozdišovciach. V roku 1918 na troskách Rakúsko – Uhorska vzniká aj nový štát Československo (ČSR). Samozrejme postupne sa menilo administratívno – územné členenie. V roku 1923 „pôvodnú“ Zemplínsku župu nahradila Župa č. XX (Košická župa, Košická veľžupa). O päť rokov neskôr krajinské vystriedalo župné zriadenie.

Po vzniku vojnového Slovenského štátu (1939-1945) najvýchodnejšiu časť Slovenska začlenili do Šarišsko – Zemplínskej župy so sídlom v Prešove. Po oslobodení a obnovení ČSR sa naša dedina stala súčasťou nového Prešovského kraja, od roku 1961 Východoslovenského kraja.

Po vzniku Slovenskej republiky (SR) v roku 1993 sa pôvodný Východoslovenský kraj rozdelil na dve časti. Krásnovce pripadli novozaloženému Košickému kraju, ku ktorému patria až do dnešných dní. Župná či krajská príslušnosť Krásnoviec sa síce menila ale zaradenie do okresu Michalovce bolo stabilné.

Pravdepodobne 1895 vznikol nový matričný a notársky úrad so sídlom v Močaranoch. Od uvedeného roku vznikla povinnosť viesť i štátne matriky. Agenda neúmerne narástla a tento fakt výrazne prispel k vzniku nových úradov.

Informácie z roku 1919 zaznamenávajú, že našim predkom najbližší poštový úrad pracoval v Pozdišovciach, telegrafický úrad, železničná a četnícka stanica v Michalovciach.