KRÁSNA LÚKA: Obec Krásna Lúka leží v doline Kučmanského potoka, na ceste z Torysy do Plavnice, pod východnými výbežkami Levočských vrchov,

Príchodom sasko-spišských Nemcov, šľachticov Rikolfa a Polana sa obec koncom 13. storočia dostala do ich vlastníctva. Ich potomkom, ktorí používali prídomok de Berzevicze (Berzeviczy) patrila celé 14. - 15. storočie. Z metačnej listiny Spišskej kapituly z rokov 1323 - 1327, v ktorej sa vyznačujú hranice medzi územnými majetkami Rikolfových synov vyplýva, že majetky obce patrili Jánovi, ktorý vlastnil Brezovicu a vedľajšiu obec Šarišské Dravce. Od 16. storočia do r. 1848 majetky obce patrili šľachticom Horváthovcom a panstvu Plaveč.

Obyvateľstvo, ktoré sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, chovom dobytka a prácou v lesoch, bolo slovenské, ale ešte v druhej polovici 16. storočia, ako uvádza desiatkový súpis z r. 1570, väčšina osobných mien bola nemecká. Prítomnosť nemeckých osadníkov podporila rozvoj remesiel, ktoré našli odbyt na trhoviskách v Toryse, Brezovici, Lipanoch a zaiste aj v Plavči. Roku 1567 bola v obci okrem sedliackych domácností aj domácnosť slobodníka. Roku 1600 tu bolo 24 obývaných domov.

V druhej polovici 16. storočia sa obec nevyhla Lutherovej reformácii. Obyvateľstvo, ktoré bolo v tom čase prevažne nemecké, ochotne prijímalo nové náboženstvo, prichádzajúce zo starej vlasti. Fara i kostol sa dostali do rúk protestantov. Iba v rokoch 1672-74 boli vlastníctvom katolíkov. Zemepán Koloszváry, podobne ako v Šarišských Dravciach, vymohol kostol katolíkom r. 1721, ale iba na dva roky. Kostol i fara sa konečne vrátili katolíkom r. 1750. Obnovili tu kalícku farnosť.