KOSTOĽANY POD TRIBEČOM: Počas druhej svetovej vojny (1939–1945) sa zrútilo v roku 1944 v lesoch neďaleko obce americké bombardovacie lietadlo.

Prvé doklady o osídlení územia obce pochádzajú z mladšej až neskorej doby kamennej (4800–2400/2000 pred n. l.). Najvýznamnejšou pravekou archeologickou lokalitou je hradisko na Veľkom Lysci . Najstaršie písomné zmienky o obci sa nachádzajú v prvej a v druhej Zoborskej listine z rokov 1111 a 1113, ktoré obsahujú súpis majetkov Zoborského kláštora sv. Hypolita v Nitre.

Územie obce bolo už v 11. storočí rozdelené hranicou vedúcou stredom potoku Drevenica na dve časti - na západnú, patriacu Nitrianskemu kráľovskému hradu, kde žili jeho hradčania, a východnú, s Kostolom sv. Juraja, ktorá patrila zoborskému kláštoru sv. Hypolita. Kostoľany sa tak vyvíjali až do zlúčenia ich nitrianskej a tekovskej časti v roku 1873 ako dve samostatné obce s vlastnou administratívou.

Medzi rokmi 1241–1253 sa Kostoľany pod Tribečom dostali do majetku magistra Ondreja z rodu Forgáčovcov. V tomto období dochádza k prestavbe Kostola sv. Juraja. V rokoch 1304–1321 patrili Kostoľany Matúšovi Čákovi, do majetku Forgáčovcov sa vrátili až v roku 1386, ktorí, s výnimkou prvej polovice 16. storočia, vlastnili ich podstatnú časť až do roku 1945. V 15. storočí poznačili dejiny obce spory o dedičstvo medzi Petrom a Mikulášom Forgáčom a spory oboch Forgáčovcov s Ostrihomským arcibiskupstvom. /podľa www.kostolianskychodnik.sk/

Počas osmanskej (tureckej) okupácie v 16. storočí sa nitrianska i tekovská časť Kostolian stala súčasťou Ostrihomského sandžaku. V tomto čase mohli mať Kostoľany spolu približne 24 domov a 150 až 200 obyvateľov. V roku 1570 bola obec z veľkej časti vyplienená. Z roku 1647 je prvá zmienka o existencii školy v Kostoľanoch. Kostoľany trpeli celé 17. storočie aj v dôsledku protihabsburských povstaní uhorskej šľachty, obzvlášť počas povstania Františka II. Rákociho v rokoch 1704 a 1705, keď boli v obci kurucké oddiely.

V 16. storočí boli Kostoľany z národnostného hľadiska slovenská dedina. Najstarší údaj o obyvateľstve z roku 1549 a ďalšie pramene ukazujú, že je to výsledok úzkych rodinných väzieb so slovenskou komunitou na strednej Nitre, ktoré majú historický základ v predchádzajúcich storočiach. V stredoveku prebiehalo južne od Kostolian na línii obcí Žirany – Jelenec – Ladice – Beladice – Nový Tekov slovensko-maďarské etnické rozhranie. K definitívnemu pomaďarčeniu tohto územia došlo v 16. storočí po jeho vyplienení Turkami a doosídlení obyvateľstvom z južnejších, už etnicky maďarských obcí (zastávka č. 28). V obci žilo aj niekoľko židovských rodín, ktoré sa tam usadili v polovici 19. storočia.