KOŠICKÁ BELÁ: Obec je dopravne prepojená s Opátkou, Košicami, Spišskou Novou Vsou pravidelnými autobusovými linkami.

Košická Belá - východoslovenská obec v abovskom kraji, leží v severovýchodnej časti Volovských vrchov v takzvanej Hámorskej brázde, v doline potoka Belá.

Archeologický výskum v chotári obce nebol realizovaný, avšak pre nepriaznivé prírodné podmienky vrchovitý ráz krajiny so severnou orientáciou sa praveké osídlenie v tomto priestore nepredpokladá.                      

Košická Belá vznikla na území nazývanom Čierny les, ktorý v 13. storočí patril kráľovi. Roku 1282 daroval kráľ Ladislav IV. komesovi Jakubovi, za jeho verné služby, neosídlený les ležiaci medzi Gelnicou a Hornádom. Pri opise hraníc tohto lesa sa ako jedna z hraničiacich riek uvádza aj rieka Belá. Toto územie sa spomína aj v donačnej listine kráľa Ondreja III. z roku 1297.

Čierny les (vymedzený ako územie medzi kráľovskými mestami  Gelnicou a Košicami a medzi riekami Myslavou a Čermeľom, siahajúci až po rieku Belú a Malý Hnilec) bol touto listinou darovaný grófovi kráľovskej komory Hannusovi, synovi grófa Herborda z Košíc. Na toto územie si robil nárok aj palatín Omodej, avšak v listine z roku 1311 sa zaväzuje, že ho prepustí Košičanom. Uvádza aj to, že ide o listnatý les značnej rozlohy, ale prázdny, čiže neosídlený.

Hrad Sokoľ

Zakladajúci obyvatelia Košickej Belej sa usídlili na oboch stranách rieky Belá. Košická Belá tak vznikla čiastočne na území pôvodného Čierneho lesa a čiastočne na území, ktoré prislúchalo hradu Sokoľ. O osídlenie tohto priestoru sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaslúžilo mesto Košice. Najstarší názov obce bol Jánova Ves (Hansdorf, villa Johannis, Janusfalwa) s kostolom zasväteným sv. Jánovi.

V prvej tretine 15. storočia Košičania postavili v miestnom kostole oltár Svätej krvi a obec sa v roku 1429 spomína ako Janusfalwa alio nomine Zenthwer (Jánova Ves iným názvom Svätá Krv), a v roku 1553 ako Szentuerkepe (obraz Svätej krvi). Donačnou listinou z roku 1440 daroval kráľ   Vladislav I. Jagelovský šľachticom Jánovi a Mikulášovi z Perína zrúcaný hrad Sokoľ s prislúchajúcimi dedinami, a aj Košickú Belú. Niekedy po roku 1444 sa Košická Belá stala opäť majetkom mesta Košice, čo zapríčinila smrť kráľa Vladislava a priaznivé politické podmienky pre podporovateľov Jána Jiskru. Dôležitým dokumentom je aj prameň z roku 1505, v ktorom sa zmieňuje oprava miestneho kostola, ten je označený ako ,,eclessia sancti Joannis in possessione Zenthwerfalwa“ – kostol sv. Jána.

Drienková skala

Pre osídlenie majú výpovednú hodnotu aj chotárne názvy. Brezowa, Holicka, Lazy, Werchstudzen, Javoriny, Na zemoch, Pod Huru, Zahumne, Popalena, Na Hure, Železna...[8] Chotárne názvy sú tu len slovenské, možno teda predpokladať, že Košická Belá bola   od začiatku osídlenia slovenskou dedinou a slovenský ráz si udržala až do súčasnosti.