KOPČANY: Barokový Žrebčín

Názov pochádza z nemeckého „Gestüt“ – žrebčinec. V kopčianskom dialekte dostáva názov „Štít“. Jestvoval už v 18. storočí, o čom svedčí doklad zmluvy zo 17. 7. 1712, kedy majiteľ Marek Czobor preberá majetky svojej matky, vdovy, rodenej Erdődy. V zmluve sa syn zaväzuje zaistiť matke ročne 12 000 zlatých, dať k dispozícii 12 koní a iné náležitosti. Roku 1736 premiestnil cisár František I. kone z maďarskej pusty Eneyd do Štítu v Kopčanoch. Keď vyhorel žrebčinec v Kladruboch, boli kone v roku 1779 predisponované do Kopčian, už do prebudovaného areálu, pretože kopčiansky žrebčinec v roku 1747 takisto vyhorel. Nový objekt predstavuje súbor budov okolo veľkého dvora s hlavnou reprezentačnou budovou, ku ktorej z oboch strán priliehajú krídla maštalí pre lipicánske kone španielskej jazdeckej školy. Dvojpodlažná reprezentačná budova je riešená na spôsob terezánskych barokovo-klasicistických kaštielov s volútovým štítom na strednom trojosovom rizalite, ktorý má po celej šírke otvorený balkón na krákorcoch s rokokovou kovanou mrežou. V reprezentačnej sále na poschodí sa donedávna nachádzali fragmenty nástropných malieb od francúzskeho maliara J. Chamanta. Z cisárskeho poverenia maľoval Chamant aj fresky v bývalej kaplnke a na chodbách kaštiela v Holíči, ako i Boží hrob v kapucínskom kostole. Sú zachované iba fragmenty pod omietkou. Najzachovalejšie ostali jeho maľby a nástropné fresky v kostole pavlínov v Šaštíne, datované rokom 1757. Maštale riešené na spôsob arkád do dvora majú nad každou arkádou trojhranný, pôvodne volútový štít. V arkádach sú vchody do jednotlivých maštalí a okienko pre seno. Štít a jeho priľahlé lúky a lesy sa stávali miestom veľkolepých poľovačiek pre cisársku rodinu a ich hostí, ktorý sem prichádzali s veľkou suitou z Viedne cez Moravskú Novú Ves a „Prívoz“ v Kopčanoch. Cisárska rodina navštívila „Štít“ podľa záznamov v kopčianskej kronike od roku 1747 celkom šesťkrát. Po poľovačkách nasledovali okázalé hostiny v sále reprezentačnej budovy. Premiestnením koní z Kladrub prichádzali i opatrovatelia a cvičitelia koní „Rajtknechti“, hospodárski správcovia a iní z Rakúska a Čiech. Potomkovia niektorých sú v Kopčanoch a na okolí dodnes. K žrebčínu patrili i priľahlé pasienky ako Veľká a Malá Niva, Segeti, Olšová Niva a iné od Adamova až po Hodonín.