KONRÁDOVCE: Dňa 16. decembra 1937 sa stalo v kameňolome veľké nešťastie.

Malý secesný kostol postavený v rokoch 1938 – 1939

Fasády sú jednoduché s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Zaujímavosti

Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1341 kde v katastri obce Korlát voľakedy stála početná obec Šimonfalva / Šimonová/ východným smerom od terajšej obce. Pozostatky tejto obce sa nachádzajú na pustatine Civekfalva, kde sú zbytky cintorína tejto obce. V cintoríne bol i kostolík z ktorého pozdejší majitelia tamojšieho pozemku postavili rodinný dom. Z tejto dediny vznikla terajšia obec Konrádovce.

Obyvateľstvo sa delí podľa sociálneho zloženia na robotníkov a roľníkov. Robotníkov je asi 75 %, ktorí všetci pracujú v tunajšom závode Korlátske bazaltové kameňolomy. Ostatní obyvatelia sú roľníci, ktorí sú pôvodnými obyvateľmi obce. V minulosti sa zaoberali popri roľníctve aj povozníctvom. Obyvateľstvo je väčšinou národnosti maďarskej. Podľa náboženskej príslušnosti obyvateľstvo je náboženstva rím. katolíckeho, niekoľko rodín je evanjelícko-ausburského a evanjelícko- reformátorského vyznania a taktiež sú zastúpené i niektoré náboženské sekty.

V minulosti sa obec veľmi pomaly vzmáhala. V roku 1850 mala asi 27 obyvateľov, čo bolo 5–6 rodín. Celý chotár terajšej obce Korát bol majetkom grófa Štefaniela a vtedajší obyvatelia boli u tohto grófa povozníkmi. V rokoch 1890–1985 po tomto kraji chodili kamenári od budapeštianskej spoločnosti Reiniss-Braun a hľadali vhodné miesta na otvorenia kameňolomov. Táto spoločnosť mala už kameňolom v Šiatoroši. Najskôr skupina kamenárov pátrajúcich po kameni otvorili kameňolom vo Veľkých Dravciach. V roku 1895 objavili veľké zásoby čadiča a v tom istom roku bol otvorený v Korláte prvý kameňolom spomenutou spoločnosťou. Domáce obyvateľstvo nejavilo veľký záujem o prácu v kameňolome a preto spoločnosť zamestnávala robotníkov, ktorí prichádzali od Detvy a Horehronia, čím počet obyvateľov značne vzrástol. Firma Reiniss-Braun doviezla kamenárov Talianov a Slovákov z okolia Šalgotarianu a Mária Nostri z Maďarska, ktorí sa tu trvale usadili a Taliani si zachovali svoje pôvodné mená: Cosentino, Martinelli, Mína Geríno, Pertika. Spoločnosť vystavala pre robotníkov spoločné domy-kolónie a tak sa pomaly obec rozširovala. Dobré zárobkové pomery lákali nových a nových prisťahovalcov a tým veľmi vzrástol i počet obyvateľov, ktorý v roku 1908–12 vykazuje 800 obyvateľov. Zárobkové pomery sa v týchto rokoch natoľko zlepšili, že sa na okolí hovorilo že v Korláte je lepšie ako v Amerike.

Dňa 16. decembra 1937 sa stalo v kameňolome veľké nešťastie. Pri rýchlej práci zanedbávala sa bezpečnosť práce a tak pri nabíjaní vývrtu z neopatrnosti strelmajstra , ktorý ubíjal výbušninu železným nabijákom došlo k výbuchu, ktorý si vyžiadal troch mŕtvych a 9 ranených robotníkov. K tejto katastrofe došlo v lome č. 9.

V roku 1912 začala sa výstavba novej školy. Obec Korlát mala jednotriednu rím.kat. cirkevnú školu, ktorá postačovala len na počet 40 žiakov. Výstavba novej školy bola ukončená l. októbra 1914 a vyučovanie sa začalo 15 októbra 1914. V roku 1938 sa začalo so stavbou rímsko-kat. kostola, ktorý bol do jesene toho istého roku aj hotový. Staviteľ bol Jozef Hank z Korlátu vysvätený bol už za maďarskej okupácie rožňavským biskupom. Podľa posledného sčítania obyvateľov ku dňu 31.12.1946 obec mala 831 obyvateľov. V tomto roku bolo vybudované futbalové ihrisko a RŠK zaznamenával pekné výsledky II triedy krajskej súťaže. Tak isto bola obnovená prevádzka kina. V novembri 1947 bola otvorená materská škola pre deti vo veku od 3 do 6 rokov, čo značke umožnilo matkám v domácnosti zapojiť sa do pracovného pomeru.

Rozhľadne Konrádovce a okolie | 6 atrakcií | KamNaVylet.sk