KLASOV: Krásne a požehnané Vianočné sviatky, veľa šťastia, zdravia a pohody do Nového roku, Vám želá starosta, poslanci Obecného zastupiteľstva a kolektív Obecného úradu.

Obec si do dnešných dní zachovala svoj poľnohospodársky ráz s rozsiatymi vinohradmi v jej chotári. Počet obyvateľov ku dňu 1.1.2007 je 1.206.

    V chotári obce archeologický výskum objavil hallštattské sídlo, ktoré je dôkazom najstaršieho osídlenia okolia Klasova. Obec sa po prvýkrát spomína v listine z r. 1156, kde ostrihomský biskup Martirius v zhode s uhorským kráľom Gejzom II. potvrdzuje ostrihomskej kapitule desiatky sedemdesiatich vymenovaných obcí. Klasov sa tu spomína v podobe Qualiz, ktorá bola odvodená od moslimských Chvalizov zaoberajúcimi sa obchodom v oblasti Nitry už v 11. stor.

     Potom sa obec spomína v r. 1232 ako Kalaz, keď kráľ Ondrej II. ustanovil tunajších jobagiónov dvorníkmi a priradil ich k Zvolenskému hradu, ale desiatok museli ešte platiť Ostrihomskej kapitule. V roku 1398 sa spomína ako Nagy Kalaz, v roku 1401 Kis Kalaz, v roku 1552 ako Puszta Kalaz, a v roku 1898 ako Kalász. Tento názov sa medzi obyvateľmi Klasova zachoval až dodnes.

     Od 2. polovice 14. stor. sa majiteľmi obce stali Forgáchovci, ktorí získali Gýmešský hrad, ale v tom čase tu časť majetkov vlastnil aj starobylý rod Hunt-Poznanovcov. Peter Forgách s poddanými Klasova napadol majetky v Slepčanoch, jedného zajatého usmrtili a za druhého pýtali výkupné 23 mariek. Spor riešil Zoborský konvent.

     R. 1391 zasa protiprávne vyrúbali babindolský les, ktorého drevo doniesli do Klasova a poškodili miestny kaštieľ. Tento spor sa skončil zmierom pred Nitrianskou kapitulou a obidve strany zaplatili pokutu 40 forintov (r.1401).

     Obec ležala na hranici Gýmešského panstva a preto sa tu vyberalo mýto, ale Klasovčania ho platiť nemuseli. V 16. a 17. stor. aj Klasov postihli turecké nájazdy, veď ležal medzi dôležitými protitureckými hranicami Levice a Nitra. Obec patrila do Nitrianskej náhije, 34 poplatníkov platilo daň z roľníckych produktov a obrábanej pôdy Abdurráhimovi vo výške 6676 akče. Neskôr tu získava majetkové podiely rodina Fáncsyovcov, ale kráľ Ferdinand I. ich listinou vrátil Forgáchovcom. Obec bola v tom čase zapísaná ako Kaloz.

     Začiatkom 18. stor. získali obec Paluskovci a pripojili ju do zväzku zlatomoravského panstva. 27 rodín obrábajúcih vinice odovzdávalo Paluskovcom deviatok, ako je to zaznačené v súpise urbánskej regulácie započatej r.1761. V 19. stor. tu vlastnili majetkové podiely aj rodiny Szlávyovcov a Klobusiczkovcov, ktorí ich do začiatku 20. stor. predali. Koncom 18. stor. tu kúpil majetky barón Jozef Weisz, ktorý sa priženil do rodiny Berchtoldovcov. Tých zasa s Paluskovcami spájali rodinné zväzky (Jozef Ján Berchtold narodený r. 1735 sa oženil s barónkou Annou Máriou Paluskovou). Po bitke pri Hradci Kálové r. 1865 prepustení vojaci aj sem priniesli choleru, na ktorú zomrelo mnoho obyvateľov.

     Z 23. na 24.05.1866 krutý mráz značne poškodil tunajšiu poľnohospodársku úrodu. R. 1879 požiar zničil v obci majetky v hodnote 13 000 forintov a r. 1882 vo výške 5209 forintov. V 80. rokoch 19. stor. v obci a okolí zničila vinice fyloxéra. Obnovené boli vďaka štátnej výpomoci. 

     R. 1893 sa medzi tunajšími zemepánmi uvádza barón Pavol Weisz (708 katastrálnych jutár), Ján Klobusiczky (110 k.j.), a Jozef Szlávy (224 k.j.), ale r. 1897 okrem Pavla Weisza (803 k.j.) sa spomínajú už veľkostatkári Móric Wild (119 k.j.) a Herman Wiener so spoločníkom Michalom Ladányim (91 k.j.). R. 1903 požiar zničil v obci 66 domov.