JANOVÍK: Pre návštevníkov

Janovík leží v severnej časti Košickej kotliny,v doline Torysy ,v nadmorskej výške okolo 230m. Na prelome 13.a 14. storočia patrila táto dedina Budunovi z ďurkovskej vetvy Abovcov (Jánoky von Jánok u. Nagy-Szuha). Jeho synov postihla v roku 1315 konfiškácia majetkov,ktoré kráľ Karol Róbert dal Imrichovi,synovi Pavla z inej vetvy Abovcov. Imrich však v roku 1330 vyplatil Budunovu dcéru z dedičnej časti v Janovíku. Pri tej príležitosti vznikla o ňom prvá správa. Z nej vyplýva, že jestvoval dlhšie pred uvedeným rokom.

Jánoky von Jánok u. Nagy-Szuha

V písomnostiach 14-16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod názvon Jan, ktorý nepochybne vznikol prevzatím slovenského osobného mena. Medzi Abovcami maďarského pôvodu sa také meno nevyskytlo na ich majetkoch napokon v 13.storočí ani nevznikli zemianske dediny s názvami odvodenými od osobných mien Abovcov. Z toho vyplýva že dedina jestvovala pred tým, ako sa Abovci stali ich vlastníkmi,teda pred 13. Storočím. Jej názov odvodený od slovenského osobného mena kresťanského pôvodu zachoval skutočnosť,že vznikla v slovenskom prostredí v 13. storočí ako dedina neznámeho zemana Jána. Janovík zostal vo vlastníctve dedičov Imricha do konca 14. storočia. V 15. storočí patril šľachticom z Ruskova, Rozhanoviec a v druhej polovici 16.storočia Pacotovcom. V roku 1427 janovícke sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili do 16 port,takže Janovík bol stredne veľkou dedinou. Neskôr väčšina sedliakov časť alebo všetky pozemky stratila,iní sa odsťahovali a zmenšil sa aj počet domov.

V rokoch 1567 a 1588 boli sedliaci zdanení do 3 a pol resp. 3 port pričom v roku 1567 3 domácnosti hospodárili na celých a 3 na polovičných usadlostiach. V týchto rokoch tu boli 4 resp. 5 želiarskych domácností. V roku 1600 malo sídlisko obývaných len 5 poddaných domov.Janovík bol malou dedinou a mal len poddanské obyvateľstvo.

Kostol sv. Jána Krstiteľa