JABLOŇOVCE: Jabloňovce sú obec na Slovensku v okrese Levice.

Jabloňovce sa skladajú z dvoch častí, Horných a Dolných Jabloňoviec. Cez obec preteká potok Jabloňovka, ľavostranný prítok Sikenice.

Obec vznikla v roku 1943 zlúčením Dolného a Horného Almáša.

Obec Dolný Almáš sa spomína v roku 1245. Patrila kláštoru v Šahách, od roku 1338 panstvu Levice. V 17. storočí boli majiteľmi Čákiovci, v 19. storočí Esterháziovci a Schoellerovci.

Horný Almáš je doložený v roku 1428. Patril prepoštstvu v Šahách, v 17. storočí získali majetky jezuiti a neskôr biskupstvo v Banskej Bystrici. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Začiatkom 18. storočia je doložené hrnčiarstvo a pivovarníctvo.

Dolné Jabloňovce patrili cirkevnému vlastníkovi, reprezentovanému až do konca stredoveku konventom v Šahách, Horné Jabloňovce najprv patrili šľachtickej rodine Almášich, ktorej zakladateľmi boli v listine z roku 1245 spomínaný Komes a jeho synovia Štefan a Lampert.

V roku 1313 boli už Horné Jabloňovce rozdelené medzi viacerých príslušníkov šľachtického rodu Jabloňovských /Almášich/. Táto početná rodina však v priebehu 14. storočia vymrela. Okolo roku 1338 sa stávajú Horné Jabloňovce súčasťou hradného panstva Levice. Pod právomocou Levického panstva zostala obec až do konca feudalizmu v roku 1848.

Horný Almáš sa po prvýkrát spomína v roku 1428 a Dolný Almáš až v roku 1499.Každá časť mala svojho osobitného richtára a poddanské obyvateľstvo muselo odvádzať i rozdielne poddanské dávky a roboty. Horný Almáš podliehal Levickému panstvu, Dolný konventu premonštrátov v Šahách.

Podľa súpisu z roku 1570 boli Jabloňovce spolu s Bátovcami, Devičanmi, Pečenicami a ostatnými okolitými obcami poplatné Turkom. V roku 1593 vypukla päťnásťročná vojna s Turkami. V auguste roku 1648 rabovali Turci aj v Almáši.

Po dobytí Nových Zámkov v roku 1663 Osmanmi sa dostal Horný i Dolný Almáš opäť pod nadvládu Turkov. Úplné oslobodenie krajiny od Turkov však trvalo celých 16 rokov a skončilo sa až uzavretím mieru v Karlovaci v roku 1699. V roku 1685 sa Dolný Almáš dostáva na základe rozhodnutia cisára Leopolda I. /1657-1705/ do  majetku rádu jezuitov, usadených na mieste voľakedajšieho sídla premonštránskeho konventu v Šahách. tým sa obnovilo vlastníctvo cirkvi nad Dolným Almášom, ktoré zaniklo po zničení konventu Turkami v roku 1545. Nad obcou Horný Almáš si po odchode Turkov upevňuje svoje zemepánske práva majiteľ Levického panstva. Od začiatku 17. storočia to bola rodina Čákiovcov, vystriedaná v polovici storočia Esterháziovcami.