HORNÁ SÚČA: A ako dnes vyzerá príroda v okolí Hornej Súče?


Krajina Bielych Karpát je spoluvytváraná človekom. Dnes najohrozenejším druhom v nej je človek hospodár. Vážme si každého, kto je ešte ochotný zobrať kosu, kosačku, motyku, pluh. Učme tomuto remeslu a umeniu naše deti. Učme ich poznávať, obdivovať a chrániť dedičstvo po ich predkoch.

Pestré lúky, polia a úhory sú kusom kultúry, umením, ktoré si často ani neuvedomujeme. Krajina Bielych Karpát je už stáročia pod vplyvom človeka. Vznikla tzv. valašskou kolonizáciou, ťažko tu uvažovať o nedotknutých lesoch. Už stáročia sú pod vplyvom želiarov a pri valašskej kolonizácii boli najmä pod vplyvom pastvy.

Rastlinstvo katastra Hornej Súče je veľmi pestré. Spôsobené je to výskytom chladnomilnejších i teplomilných druhov, vápnomilných i kyslomilných. Pôvodným porastom boli listnaté lesy dubového a bukového vegetačného stupňa s rozsiahlymi jelšinami a jaseňom na potočných nivách a častých svahových prameniskách.

Keďže geologický podklad je bohatý prevažne na vápnik, a to nielen v bradlovom pásme, ale aj na flyši, vznikli tu druhovo bohaté spoločenstvá s výskytom vstavačovitých rastlín – z našich orchideí tu nájdeme vstavač obyčajný, vstavačovec bazový, vstavačovec májový, päťprstnice, hlavinku horskú.

Zaujímavé je, že viac rokov po sebe sme nachádzali vstavač obyčajný na futbalovom ihrisku pri osade Trnávke. Ide totiž o druh, ktorý znáša extenzívne pasienky, a ak je porast pokosený až po jeho vysemenení koncom júna až začiatkom júla, preháňanie prázdninujúcich šarvancov za loptou mu už veľmi neškodí.

U Krovinov sa vzácne vyskytuje ľalia cibuľkonosá. Na odvápnených plochách pasienkov na úbočiach Chabovej pod Hutínovcami sa nájdu vresoviská s plavúňom a čučoriedkou.

Naopak, na silne vápenatých penovcových prameniskách, ako U Mituchov, U Čechov, rastú silne vápnomilné druhy, ako je krúštik močiarny, barička močiarna a naša najväčšia praslička – praslička obrovská.













