GEMER: V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom

Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Ba nájdu sa i takí, ktorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom.

V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Széchyovcov, Wesselényiovcov a Csákyovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Tatárov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.

Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matuška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak a ďalší). Obec preslávila i huslistka Czinka Panna, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na jeho (Matej I. Korvin) pobyt v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917.

Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou obce je neogotický kostol z roku 1882. Už v roku 1510 tu síce stál evanjelický kostol, ten však v roku 1881 rozobrali. Ďalšou vzácnosťou obce Gemer je neskorobarokový kaštieľ z l8. storočia, ktorý je v obnove.

Obec bola významnou kovolejárskou a obcodníckou osadou z mladšej doby bronzovej, ktorej existenciu dokladá objav bronzových predmetov. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého sa zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí.

V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom, ktoré malo v erbe vinič. V súčasnosti je bohatou archeologickou lokalitou.

Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Széchyovcov, Wesselényiovcov a Csákovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, pestovaním tabaku a čiastočne vinohradníctvom.

Obec preslávila aj huslistka Czinka Panna, veaceré vzácne archeologické okopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na jeho (Matej I. Korvin) pobyt v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je Barnabáš Holló a inštalovali ju v roku 1917.

Obec bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium,v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matuška,Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalúpka a ďalší).