GALANTA: Veľký rozvoj remesiel sa v Galante začal v 18.storočí

Dejiny Galanty môžeme sledovať vďaka archeologickým nálezom až do praveku. Toto územie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Na základe spomínaných nálezov vieme,že hlavným zdrojom obživy človeka na tomto území bolo poľnohospodárstvo.

V katastri Galanty sa vystriedalo mnoho kmeňov a národov. Rozhodújúce boli od 6. storočia n.l. slovanské a od 9.storočia maďarské kmene. Archeologické náleziská svedčia o ich spolunažívaní.

Najstaršia písomná správa o Galante sa zachovala v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa Belu IV. v rokoch 1237 – 1240 a opisuje majetky Pannonhalmského opátstva. Listina je uložená v archíve opátstva.

Ďalším dôležitým medzníkom v histórii mesta je rok 1421, keď Esterházyovci nadobudli časť Galanty. Členovia tohto rodu postavili v meste významné architektonické pamiatky – dva kaštiele. V tej dobe ale okrem tejto rodiny tu mali majetky aj ďalšie šľachtické rodiny. Galanta bola už v 16. storočí šľachtickým mestečkom.

Pravdepodobne už prvé turecké nájazdy spustošili Galantu, ktorá mala veľmi výhodnú polohu pri ceste smerom na Bratislavu a Viedeň. Až po protihabsburskom povstaní v 18. storočí nastali pre Galantu pokojnejšie časy.

Prvé výsady na konanie výročných jarmokov získala Galanta už v 16. storočí. V roku 1635 dostala od kráľa Ferdinanda II. výsadnú listinu, ktorou namiesto dvoch jarmokov povolil konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov.

Veľký rozvoj remesiel sa v Galante začal v 18.storočí. V tomto období bol tu cech obuvníkov a čižmárov.

Zrušenie poddanstva, vrátane voľného pohybu obyvateľstva bol dôležitým medzníkom aj pre rozvoj mestečka. Zmenáreň bola v Galante už v roku 1864 a od roku 1873 pôsobila v meste Galantská sporiteľňa.

Ďalším impulzom na rozvoj bolo pripojenie mesta na centrálnu železničnú sieť v roku 185O a následne odbočkou cez Sereď na Leopoldov, čím sa Galanta stala železničným uzlom.

V druhej polovici 19. storočia bola Galanta centrom kultúrneho a spoločenského života celého okolia. Sídlil tu slúžnovský úrad, okresný súd, pozemková kniha a od roku 1902 aj daňový úrad. Od roku 1909 bolo v meste kino a Galanta mala od roku 1896 vlastný časopis „Galántha és vidéke“.

Aj po prvej svetovej vojne zostala Galanta okresným mestom. Vzhľad mesta sa v medzivojnovom období v podstate nezmenil.

Výrazné zmeny sa začali na Hlavnej ulici výstavbou poschodových obytných domov. Jednotlivé historické stavby sa do súčasnosti zachovali len ako solitery v obklúčení novej výstavby. Súčasná podoba mesta je výsledkom výstavby v 2. pol. 2O storočia. Týmto necitlivým a neodborným zásahom do pôvodnej architektúry stratila Galanta časť svojej identity a histórie.