BZOVÍK: Opevnený kláštor.

História - kláštor Bzovík. V rokoch 1124-31 komes Lampert z rodu Hont-Pázmányovcov so svojou manželkou Žofiou a synom Mikulášom postavili na počesť kráľa Štefana kláštor. Po smrti Štefana sa kráľom stal Belo II., no uhorský trón si nárokoval aj Boris, údajne syn kráľa Kolomana.

Pod týmto menom sa skrýva obec rozprestierajúca sa v jednom z údolí Krupinskej planiny juhovýchodne od okresného mesta Krupiny a zároveň aj jedna z najstarších architektonických pamiatok na území Slovenska – Bzovícka pevnosť pôvodne postavená ako benediktínsky kláštor okolo roku 1131.

Po prvý krát je Bzovík zachytený v kráľovskej listine z roku 1135, kde sa spomína meno zakladateľa kláštora župana Lamperta. Vznik kláštora a cirkevného feudálneho panstva v čele s prepoštom bolo veľkým prínosom pre hospodárske i kultúrne povznesenie tohto regiónu.

História obce sa úzko viaže na históriu tejto architektúry. Jej majitelia boli zemepáni a obyvatelia obce rovnakého mena ich poddanými, zaoberajúcimi sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na Bzovíku sa už v 17. storočí konali známe dobytčie jarmoky.

Vzhľadom na svoj rozsah sa panstvo často dostávalo do územných sporov s mestom Krupinou a s majiteľmi hradu Čabraď. V druhej polovici 15. storočia prešiel kláštor, po napadnutí husitami a vojakmi krupinskej posádky, rekonštrukciou. V roku 1530 dobyl kláštor Žigmund Balassa a odvolávajúc sa na turecké nebezpečenstvo, začal s jeho prestavbou. Pôvodný románsky kláštor sa zmenil na goticko-renesančnú pevnosť, ktorá mala zabrániť postupu Turkov na Krupinu a banské mestá.

Zmena kláštora na pevnosť podnietila postavenie kostola v obci. Rímskokatolícky kostol si Bzovíčania postavili okolo roku 1606 a zasvätili sv. Štefanovi, ktorého mala obec aj v erbe. V jeho interiéri je dodnes cenná neskorogotická kamenná krstiteľnica. Pred kostolom stojí baroková kamenná socha Immaculaty. V rokoch 1656 – 1671 pôsobil v obci ako duchovný ev. cirkvi literárne činný Juraj Zábojník. K ďalším významným osobnostiam, viažucich sa svojím pôsobiskom k dejinám obce, patria Dr. Štefan Moyzes, prvý predseda Matice slovenskej a jazykovedec Martin Hattala.