ALEKŠINCE: V súčasnosti má obec 1 692 obyvateľov.

Pôvod mena obce a presnú dobu jej založenia nemožno zistiť. Isté je iba toľko, že pôvodne bolo tuná iba niekoľko zemianskych majetkov. Snáď sa prvý z majiteľov volal Alex, alebo Alexi a z toho potom súborným premenovaním vznikol názov Alekšince.

Z rokov 1773 - 1808 poznáme viacero takýchto pomenovaní Alekšiniec. V úradnej korešpondencii sa označovali najmä pomaďarčeným pojmom Elecske( aj Elecschke), ale prevaha slovenského obyvateľstva si vynútila používanie slovenského názvu Alaxinetz alebo Alaxincze (1773) Alaxince (1786), Alakssince (1808) .

Darovacia listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1275 uvádza, že prvým svetským majiteľom Alekšiniec bol rytier nitrianskeho hradu Densa. Alekšince sa stali terčom tatárskeho plienenia, väčšina obyvateľov zahynula a viac ako tri desiatky rokov ostali Alekšince opustené.

V roku 1275 získali opustený kráľovský majetok (Elekchy) rytieri Vítkovci zo susedných Rišňoviec . V roku 1531 bola obec úplne vypálená, život sa do nej vracal len veľmi pomaly. Zo súpisu obývaných domov sa v roku 1598 dozvedáme, že v Alekšinciach bolo v tomto roku 45 obývaných domov.

V roku 1601 boli opätovne Alekšince vypálené krymskými Tatármi. Až v roku 1606 sa znovu obnovil život v obci. V 19. stor. v závere novoveku boli v obci vystavané dva kaštiele Rafaelom Jánossym a Imrichom Dezasse. V roku 1664 je záznam o platení daní Turkom.

V roku 1715 bolo v obci narátaných 13 stále obývaných domácností. V jednej domácnosti žilo aj viac rodín, preto nemožno odhadnúť počet obyvateľov. Alekšince už vtedy spravovala obecná samospráva na čele s richtárom, lebo z roku 1729 poznáme pečatidlo, ktoré je uložené vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Toto pečatidlo bolo podkladom pre schválenie erbu obce v roku 1996. Erb pozostáva z týchto symbolov: na zelenom pozadí je umiestnená zlatá zavretá kniha a strieborná ľalia. Sú to atribúty patrónky obce- sv. Anny.